Cesta okolo sveta: Fernao Magalhaes vs. Phileas Fogg

Autor: marta borovska | 20.6.2011 o 20:03 | (upravené 20.6.2011 o 20:34) Karma článku: 7,76 | Prečítané:  3702x

Spoznávanie ďalekých krajín vždy patrilo k najlákavejším činnostiam, aké môže človek vyskúšať. Či už malo politické príčiny - ako napr. podmaňovanie si či získavanie nových území, alebo išlo len o zvedavosť a túžbu zažiť dobrodružstvo, spoznať svet a možno tak nájsť svoju vlastnú identitu a miesto vo svete. Medzi najnebezpečnejšie, najnáročnejšie, ale možno práve preto akosi tajomne príťažlivé výpravy patria cesty okolo celej zemegule. Kto by sa na vlastnej koži nechcel presvedčiť, že Zem je naozaj guľatá a že do Indie sa dá dostať aj západným smerom?

Cesta Phileasa Fogga okolo sveta za 80 dníCesta Phileasa Fogga okolo sveta za 80 dníwww.maps.google.com, Marta Borovská

Prvou úspešnou cestou okolo sveta bola plavba španielskeho moreplavca Fernaa Magalhaesa v r. 1519 - 1521. Jeho výprava konečne potvrdila dovtedajšie teórie o guľatom tvare Zeme a stala sa vzorom pre stovky ďalších dobrodruhov, ktorí tiež túžili aspoň raz na vlastné oči vidieť svet protinožcov.

Žiaľ, nie všetci majú možnosť a odvahu vyskúšať si takéto dobrodružstvo. Ale aj pre takých existuje riešenie. Každý totiž môže virtuálnu cestu okolo sveta absolvovať aj vo svojej obývačke - prstom na mape. Veľkou pomôckou pre ich fantáziu sú rozličné cestopisné romány, ktoré im umožnia zdieľať so skutočnými moreplavcami všetky nepríjemnosti, ale hlavne vzrušenie a radosť z dosiahnutých cieľov. Jeden z nich, Cesta okolo sveta za 80 dní Julesa Verna, okrem fantastického deja sprostredkúva aj množstvo konkrétnych zemepisných informácii o svete konca 19. storočia.

Tieto dve cesty majú niekoľko rozdielov, ale tiež veľa spoločného. Základnou diferenciou je samozrejme fakt, že jedna z nich sa naozaj uskutočnila, na rozdiel od tej druhej, celkom fiktívnej. Obe však spája rovnaká vízia: túžba výnimočného - možno až geniálneho človeka - uskutočniť niečo, na čo by väčšina ľudí ani nepomyslela, niečo, čo má zmysel, a o posunie ľudstvo dopredu. Fernao a Phileas [Fileas] nemajú spoločné len iniciály, ale aj dobyvateľského ducha, ktorý im nedovolil zastať na mieste.

Fernao Magalhaes

Trasa: Sevilla - o. Tenerife (Kanárske ostrovy) - dnešné Rio de Janeiro - ústie rieky La Plata - prístav Puerto San Julian - Magalhaesov prieliv - Tichý oceán - Mariánske ostrovy - o. Homonhon (Filipíny) - o. Cebu - o. Mactan - Borneo - Molucké ostrovy - Mys dobrej nádeje - Španielsko

Trvanie: 10. august 1519 - 6. september 1522

Dĺžka trvania: 3 roky, 27 dní

Posádka na začiatku cesty: 234 mužov

Posádka na konci cesty: 18 mužov

Príčina cesty: Konštantínopol, najdôležitejšie obchodné stredisko európsko-ázijského obchodu bolo dobyté Turkami (1453) - je potrebné nájsť západnú cestu do Ázie

Philleas Fogg (Cesta okolo sveta za 80 dní)

Trasa: Londýn - Dover - Calais - Paríž - Turín - Brindisi - Suez - Bombaj - Kalkata - Hongkong - Singapur - Šanghaj - Jokohama - San Francisco - Sacramento - Reno - Salt Lake City - Green River (Wyoming) - Denver City - Omaha - Iowa City - Davenporte Mississippi - Rock Island - Chicago - New Jersey - New York - (Sandy Hook - Long Island - Fire Island - Newfoundland) - Queenstown (IR) - Dublin - Liverpool - Londýn

Trvanie: 2. október 1872 - 21. december 1872

Dĺžka trvania: 80 dní

Posádka na začiatku cesty: 3 muži

Posádka na konci cesty: 3 muži, 1 žena

Príčina cesty: stávka

 

Trasa:

Aj keď v oboch prípadoch ide o cestu okolo celej zemegule, nie je jednoduché tieto výpravy porovnávať. Ich trasy sa totiž ani na jednom mieste nepretínajú. Cesta Phileasa Fogga bola celá orientovaná na severnej pologuli; Európu, Indiu a Ameriku prekonal po súši. Podstatná časť Magalhaesovej cesty sa uskutočnila na južnej pologuli, celá bola námorná. Iné spôsoby dopravy v tom čase napokon ani neexistovali. Keďže ešte nebola prekopaná Panamská ani Suezská šija, lode museli Ameriku aj Afriku oboplávať. Určitou skratkou bol novoobjavený Magahlaesov prieliv.

Ďalším problémom - a paradoxom - je fakt, že tieto výpravy sa uskutočnili vlastne v protismere. Magalhaes sa vydal smerom na západ, dosiahol americké pobrežie, oboplával mys Horn, pokračoval popri pobreží Chile, zastavil sa na niekoľkých tichomorských ostrovoch, kde ho, žiaľ, čakala smrť a jeho námorníci pokračovali na Borneo a Molucké ostrovy, potom krížom cez Indický oceán a napokon okolo Afriky späť do Španielska.

Phileas Fogg cestoval na východ. Pomerne jednoducho prešiel Anglicko, Francúzsko a Taliansko, v Brindisi sa nalodil na loď, ktorá ho prepravila cez Stredozemné more a Suezský prieplav do Bombaja, polostrov Predná India prešiel vlakom (a slonom), v Kalkate opäť nastúpil na loď a popri indickom a čínskom pobreží sa doplavil až do Japonska. Vzápätí prekročil dátumovú hranicu: „Toho dňa, 23. novembra, zažil Prešmyk veľkú radosť. Pamätáme sa, že tento tvrdohlavec si zaumienil ponechať na svojich slávnych rodinných hodinkách londýnsky čas, keďže čas vo všetkých krajinách, ktorými prešiel, považoval za nesprávny. A hľa, toho dňa jeho hodinky ukazovali rovnaký čas ako palubné chronometre, hoci ich neposunul ani dopredu, ani dozadu. ... Prešmyk, pravda, nevedel, že keby ciferník jeho hodín bol rozdelený na dvadsaťštyri hodín, ako je to na talianskych vežových hodinách, nemal by nijakú príčinu triumfovať. Ručičky jeho prístroja by mu totiž ráno o deviatej ukazovali deviatu hodinu večer, čiže jedenadvadsiatu po polnoci - a to je práve rozdiel medzi Londýnom a stoosemdesiatym poludníkom." - s. 126 Po prechode Tichým oceánom v San Franciscu nastúpil na vlak, ktorý ho (s určitými prestávkami) doviezol až do New Yorku. Cez Atlantický oceán sa preplavil parníkom a zvyšok cesty v Írsku a Anglicku absolvoval poštovým rýchlikom.

Fakt, že cestoval na východ, mu napokon umožnil vyhrať stávku. Phileasovi Foggovi totiž cesta trvala 80 dní a 5 minút, stávku teda prehral. Až na druhý deň sa zistilo, že v Anglicku je vlastne o deň menej ako naši cestovatelia predpokladali a Fogg stávku napokon tesne, ale predsa vyhral. Ako je to možné? Mohol sa Phileas Fogg pomýliť? To nie, ale preto, že cestoval na východ a v každom časovom pásme si posúval hodinky o hodinu dozadu, pri ceste okolo sveta získal k dobru práve 24 hodín, ktoré preňho boli v konečnom dôsledku nesmierne dôležité. Z tohto istého dôvodu Magalhaes pri svojej ceste jeden deň stratil, ale jednak o tom zrejme nevedel a okrem toho pri dĺžke cesty viac ako 3 roky jeden deň nehral takmer žiadnu rolu.

Dopravné prostriedky

Dôvodom Foggovej výpravy bola stávka. Chcel totiž dokázať svojim kolegom z londýnskeho Reformného klubu, že cestu okolo je možné s použitím všetkých dostupných dopravných prostriedkov uskutočniť za 80 dní, ako to tvrdil denník Morning Chronicle.  Úspech cesty bol otázny, ale nie celkom nereálny. Svet sa od čias Magalhaesa podstatne zmenil. Jediným dopravným prostriedkom v 16. storočí boli lode, drevené plachetnice - väčšinou karavely, ktoré boli odkázané na dobré počasie a najmä na priaznivé vetry. Magalhaesovu flotilu tvorilo 5 takýchto plavidiel (Trinidad, San Antonio, Concepción, Victoria, Santiago). Nepriazeň počasia takmer spôsobila krach Magalhaesovej výpravy, keď počas plavby Tichým oceánom (nazvaným práve kvôli tichému a pokojnému počasiu) takmer 4 mesiace nenatrafili na pevnú zem. Námorníkov trápil nedostatok potravín a pitnej vody, kvôli nedostatku vitamínu C väčšina mužstva ochorela na skorbut. Jeden z účastníkov výpravy, Antonio Pigafetta, si poznačil: „V stredu 28. novembra 1520 sme opustili úžinu a vplávali sme do Tichého mora. Plavili sme sa tri mesiace a dvadsať dní a za tú dobu sme nezjedli vôbec nič čerstvé. Sucháre, ktoré sme mali jesť, už neboli pečivom, ale prachom zmiešaným s červami, strašne páchnuce krysím močom. Mnoho dní sme to, čo nám červy ponechali, zapíjali žltou, skoro zhnitou vodou. Jedli sme aj hovädzie kože, ktorými bol potiahnutý hlavný sťažeň, aby sa oň nepredrelo stožiarové lano. Od slnka, vetrov a dažďa veľmi stvrdli, takže sme ich museli nechať štyri-päť dní máčať v mori, potom sme ich na chvíľu položili na žeravé uhlie a až potom sa dali prežuť. Jedli sme často aj piliny z dosiek. Krysy sa predávali za pol dukátu kus, len keby ich bolo viac! Vrcholom našej smoly bolo ešte jedno nešťastie, horšie ako všetky predchádzajúce. Mnohým opuchli ďasná na hornej aj dolnej čeľusti, takže vôbec nemohli jesť, a na tento neduh umierali. Celkom zomrelo devätnásť mužov posádky, náš obor a ešte jeden indián z krajiny Verzinskej. Ďalším dvadsiatim piatim alebo tridsiatim mužom sa objavili vredy na rukách, nohách či iných miestach tela, takže zdravých nás ostalo len pár. Z vôle Božej som žiadnu chorobu nedostal."

To Phileas Fogg mal k dispozícii celú škálu viac alebo menej pohodlných dopravných prostriedkov. V „civilizovaných" krajinách - teda v Európe, Amerike a v britskej kolónii Indii sa prepravoval vlakom. V Severnej Amerike dokonca použil slávnu Pacific Rail Road medzi San Franciscom a New Yorkom. Časť cesty, ktorá viedla cez more (Stredozemné, Suezský prieplav, Indický, Tichý a Atlantický oceán) absolvoval parníkmi, niekedy kombinovanými loďami, ktoré využívali paru, ale v prípade priaznivého počasia aj plachty. Dôležitým faktorom v prospech Foggovej bol nedávno otvorený Suezský prieplav, ktorý podstatne skracoval cestu z Európy do Indie. O jeho dôležitosti svedčí rozmáhajúce sa mestečko Suez, ktoré Verne opisuje takto: „Nábrežie pomaly ožívalo. Valili sa sem námorníci rozličných národností, obchodníci, sprostredkovatelia, nosiči, felahovia. Loď mala nepochybne za krátky čas pristáť. Počasie bolo obstojné, ale bolo chladno, lebo dul východný vietor. V bledom slnečnom svite sa nad mestom črtalo niekoľko minaretov. Smerom na juh sa do diaľky dvoch kilometrov tiahla nad suezským prístavišťom prístavná hrádza. Na hladine Červeného mora plávalo niekoľko rybárskych lodí a malých pobrežných parníčkov." - s. 26

V čase Magalhaesa Suezský prieplav ešte nebol otvorený a pri ceste do Ázie bolo potrebné oboplávať Afriku. V čase spiatočnej cesty už Magalhaes nebol nažive, Mys dobrej nádeje oboplávalo posledných 17 námorníkov pod vedením kapitána Juana Sebastiána del Cano 6. mája 1522.

Okrem bežných dopravných prostriedkov Phileas Fogg vďaka fantázii Jula Verna použil aj niekoľko netradičných vozidiel - napr. slona na ceste medzi Bombajom a Kalkatou alebo plachtové sane na zasneženej americkej prérii.

Kolonizácia

Dôležitým dynamizujúcim prvkom Foggovho príbehu je sekundárna zápletka s nádychom kriminálky. Phileas Fogg bol totiž obvinený z bankovej lúpeže a cestou okolo sveta chcel údajne zmiasť vyšetrovateľov, konkrétne inšpektora Fixa, ktorý ho sledoval počas celej cesty.  Fix mal v ruke zatykač na Fogga, ten však platil len na britskom území, resp. v britských kolóniách (India, Hongkong, ...). Preto sa Fix snažil všetkými silami Fogga zdržať na anglickom a koloniálnom území, a keď ho opustili, celkom zmenil taktiku a cestu pre zmenu urýchľoval, aby čo najskôr dosiahli pobrežie Veľkej Británie.

V živote Fernaa Magalhaesa boli kolónie a kolonizačná politika všetkých európskych krajín tiež dôležitým faktorom. Práve tento fenomén bol dôvodom, prečo bola jeho cesta financovaná Španielmi a nie Portugalcami. Po objavení Ameriky v r. 1492 sa totiž rozbehla akási „studená vojna" o kolónie medzi všetkými krajinami, ale najmä medzi Španielskom a Portugalskom. Preto keď rodený Portugalčan Magalhaes kvôli nezhodám opustil portugalskú armádu, Španieli skúseného moreplavca a objaviteľa veľmi radi prijali k sebe. Najmocnejší európsky panovník, španielsky kráľ a rímsky cisár Karol V. v roku 1518 odobril jeho plány a dal mu právo stať sa guvernérom v krajinách, ktoré objaví. Portugalský kráľ Manoel sa pochopiteľne snažil pripravovanú cestu sabotovať. Napriek tomu výprava objavila viacero nových území - napr. prieliv medzi Južnou Amerikou a Ohňovou zemou, nazvaný Magalhaesov prieliv a viacero ostrovov v Tichom oceáne (napr. Filipíny).

Kolonizácia však má aj svoje tienisté stránky: „Lenže akým okom sa majú dnes Brahma, Šiva a Višnu dívať na túto „poangličtenú" Indiu, keď po Gange prechádzajú s revom parníky, kalia jej posvätné vody, plašia čajky poletujúce na hladinou, korytnačky, ktoré sa hemžia po brehoch, a pobožných veriacich, povystieraných pozdĺž celej rieky!" - s. 69

Náboženstvo

V čase prvej cesty okolo sveta bola väčšina civilizovaného sveta kresťanská, v objavovaných krajinách boli rozšírené rozličné prírodné náboženstvá. V Afrike a Ázii bol známy islam, budhizmus, hinduizmus a i., ale Magalhaes neprechádzal cez žiadnu z týchto krajín. Fernao Magalhaes bol katolíkom, pred vyplávaním obetoval za úspech svojej cesty množstvo peňazí kláštoru v Seville. Pokresťančovanie bolo dôležitým nástrojom podmaňovania si nových krajín. Panovník ostrova Cebu, radža Humabon, Magalhaesa priateľsky prijal a nechal sa aj so svojim kmeňom pokrstiť. 16. storočie však bolo aj časom reformácie. Martin Luther v r. 1517 vyvesil na chrám vo Wittenbergu svojich 95 téz a v nasledujúcom období sa jeho a  ďalšie reformné myšlienky rozšírili do celého sveta. Aj preto v čase cesty Phileasa Fogga bola mozaika náboženstiev oveľa pestrejšia. V Sueze a Adene pozoroval mešity, v Bombaji sa jeho sluha Prešmyk dopustil nepríjemného omylu, keď do miestnej pagody vošiel v topánkach, v indickom pralese zachránil z rúk brahmanov pani Audu, ktorá mala byť podľa miestneho zvyku zaživa upálená so svojím nebohým manželom a v americkom vlaku v štáte Utah stretol mormónskeho misionára. Sám Fogg bol kresťan - protestant a zavŕšením romantickej línie románu bol sobáš s pani Audou v londýnskej farnosti Mary le Bone.

 

Ťažko povedať, či majú tieto dve výpravy viac spoločného alebo odlišného. Odohrávali sa v celkom iných svetoch, veď 350 rokov, ktoré ich delí, posunulo svet o riadny kus dopredu (alebo dozadu?). Tvorili ich iní ľudia, odlišné dôvody a zámery, zmenené podmienky. Rozhodne ich však spája zvedavosť a odvaha ich protagonistov a obe sa stali inšpiráciou pre mnohé generácie dobrodruhov, ktorí sa rozhodli ich cestu reálne alebo virtuálne zopakovať. Pretože je lepšie raz niečo vidieť ako stokrát o tom počuť!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?