JMJ 2011 - Barcelona

Autor: marta borovska | 15.8.2011 o 0:13 | (upravené 15.8.2011 o 0:22) Karma článku: 5,20 | Prečítané:  1264x

Presun z Monaka do Barcelony je náročný fyzicky aj psychicky. Nielen, že je to už druhá noc v autobuse, počas ktorej naša kreativita vo využívaní podlažnej plochy autobusu dosiahla takmer maximum, ale zároveň je to jediný krátky prestrih medzi silným dojmom z Monackého kniežatstva a určite intenzívnym dňom v Barcelone.

Nachádzame ju spiacu. Autobus nás o siedmej vysadil pri jednoznačnom orientačnom bode, vysoko sa týčiacom stĺpe so sochou Krištofa Kolumba, hľadiaceho na prístav. Okrem neho, upratovacích áut a nás na nábreží nebolo nikoho... Mohla by som napísať, že sme si vychutnávali tiché a prázdne uličky, ligot ranného slnka medzi hojdajúcimi sa plachetnicami v prístave a jasnú modrú oblohu nad zobúdzajúcou sa katalánskou metropolou, a bola by to vlastne aj pravda. Nič iné nám však ani nezostávalo: v takejto skorej rannej hodine v Španielsku nie je otvorené ani turistické infocentrum a v krivoľakých uličkách gotického starého mesta bez mapy nepomáhal ani ten najlepší orientačný zmysel. Trpezlivosť však ruže prináša. Rovno pred nosom nám (paradoxne) otvorili veľkolepú stredovekú katedrálu Santa Maria de la Mar, a keďže sme boli jediní turisti a navyše oblečení v tričkách Svetových dní mládeže, miestny pán farár nás výnimočne pustil dovnútra, hoci v ten deň bola pre turistov zatvorená. Bielo-červené tričká s logom SDM a nápisom Madrid 2011 sa nám viackrát osvedčili. Čerešničkou na torte bola prehliadka storočie budovanej a čerstvo vysvätenej a sprístupnenej katedrály Sagrada Familia za 3x nižšiu cenu a navyše špeciálnym VIP vstupom, vďaka čomu sme sa vyhli niekoľkohodinovému čakaniu na prehliadku. Vstupenkou bola práve naša príslušnosť k mladým smerujúcim do Madridu. Vďaka takýmto malým aj väčším pozornostiam domácich sa v Španielsku naozaj začíname cítiť ako doma.

A Sagrada Familia skutočne stála za to! Barcelona je mestom umenia; s ľútosťou sme na druhýkrát odložili prehliadku Picassovho aj Dalího múzea. No predovšetkým mesto nesie pečať Antonia Gaudího. Parc Güell, Gaudího domy a najmä samotná katedrála sú bodmi, ktoré neslobodno obísť. Sagrada Familia je neuveriteľným zážitkom pre každého: pre turistu pre svoju unikátnosť a preslávenosť, pre milovníka architektúry pre svoju dych vyrážajúcu podobu, ale aj pre veriaceho človeka pre množstvo a hĺbku symbolov, ktoré do nej autor vložil. Stavba katedrály v sebe zahŕňa celé dejiny spásy, od Fasády Narodenia až po Fasádu Umučenia a Zmŕtvychvstania, s desiatkami sôch a výjavov. Je fascinujúce spolu s tisíckami ďalších návštevníkov postupne odhaľovať Gaudího duchovný rukopis.

Keď sme chceli za krátkych 9 hodín vidieť z obrovskej Barcelony aspoň niečo, museli sme sa spoľahnúť na metro. Vrhli sme sa teda do barcelonského podzemia a rýchlo pochopili princíp lacnejších viacjazdových lístkov, ktoré sa nám ako veľkej skupine poriadne oplatili. Neprišli sme na to celkom sami, dobrou radou nám poslúžil krajan spoza rieky Moravy, hoci červené oči a papierový pohárik s drobnými v ruke prezrádzali, že tento podzemný labyrint mu zrejme slúži ako trvalé bydlisko. Nuž čo, krajan v ďalekom svete nikdy nie je nevhod.

Jedine vďaka hustej sieti metra sme za taký krátky čas okrem turistickej „povinnej jazdy" po bulvári La Rambla, Gaudího diel a starého mesta stihli navštíviť aj štadión FC Barcelona a olympijský areál (alternatíva pre chlapcov :) a Gaudího Parc Güell s množstvom jeho architektonických nápadov, ktorých atmosféru dopĺňali predavači bižutérie a vejárov a pouliční umelci. Parc Güell sa od ostatných mestských zelených zón odlišuje aj tým, že sa rozkladá na pomerne príkrom kopci. Cestu k nemu uľahčuje eskalátor priamo na ulici.

V Barcelone začíname stretávať prvých spolupútnikov do Madridu. Výpravy viacerých krajín si toto mesto zvolili ako zastávku na ceste. Vieme, že odteraz bude priateľských „Hola" stále pribúdať. Čakajú nás Dni v diecézach, kedy sa jednotlivé národné výpravy na niekoľko dní stanú hosťami španielskych diecéz, farností a rodín. Dni v diecézach predchádzajú samotnému stretnutiu v Madride a sú prípravou, aklimatizáciou, ale aj majú svoj vlastný osobitý zámer. Myšlienka Svetových dní mládeže je totiž založená na vzájomnom obohacovaní sa. Neprináša jednostranný osoh len pre prichádzajúcich pútnikov, ale rovnako je obohatením pre usporiadateľské mestá. Tie majú možnosť zažiť nielen prítomnosť odlišných kultúr, jazykov, tradícií, ale aj odlišnú podobu Cirkvi, než akú ju bežne poznajú. Cirkev mladú, živú, perspektívnu. Vidieť, že napriek všetkým odlišnostiam majú všetci títo mladí v podstate rovnaké myslenie a najmä spoločný cieľ.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?