JMJ 2011 - Valencia

Autor: marta borovska | 2.9.2011 o 16:19 | (upravené 2.9.2011 o 18:13) Karma článku: 5,68 | Prečítané:  1358x

„Drahé dievčatá a chlapci, tieto dni vo Valencii budete spolu s ďalšími mladými ľuďmi z iných častí sveta prežívať atmosféru oddychu, priateľstva a radosti. Nezabúdajte, že Cirkev a ľudstvo ako také od vás všetkých veľa očakáva." Týmito slovami valentský „arcibiskup Carlos", ako sa podpisoval pri komunikácii s nami, účastníkmi Dní v diecézach, vystihol ciele aj náplň predĺženého víkendu, ktorý viacero slovenských autobusov spolu s ďalšími pútnikmi z celého sveta pred príchodom do samotného Madridu strávilo práve vo Valencii.

Jardines de TuriaJardines de Turia

Dni v diecézach

Sú už tradičným „medzipristátím" na ceste do dejiska Svetových dní mládeže. Plnia úlohu akejsi aklimatizácie, dávajú priestor na spoznanie ďalších častí krajiny a umožňujú podieľať sa na organizácii podujatia nielen jednému mestu, ale celej krajine. Nie sú však len o jednostrannom prínose pre účastníkov svetového stretnutia. Pre nás bol tento čas príležitosťou rozptýliť sa do všetkých kútov krajiny a „nakaziť" jej obyvateľov našou radosťou a entuziazmom. Na pár dní sme sa stali neprehliadnuteľnou súčasťou mesta a jeho okolia. Valenčania nás stretávali na pláži, v kostoloch, na námestiach a parkoch, v metre, obchodných centrách, na koncertoch. My sme dostali pár dní času a nespočetné množstvo príležitostí rozhodnúť sa, akým spôsobom budeme prezentovať svoje krajiny, SDM aj mládež ako takú.

Prijatie

Slovenských pútnikov z trnavskej a bratislavskej diecézy privítala farnosť Panny Márie Útechy. Skromné ubytovanie v telocvični a pomerne veľkú vzdialenosť od centra mesta kompenzovalo srdečné prijatie miestnymi farníkmi, dobrá nálada a dokonca vymoženosť v podobe wifi siete v školskom areáli, vďaka čomu mohli vzniknúť predchádzajúce články o MonakuBarcelone :-).

Osadenstvo našej telocvične (a priľahlého školského dvora, kam sa počas horúcich nocí sťahovalo čoraz viac z nás :-)) predstavovalo výstižnú vzorku Cirkvi. Stretli sa tu chlapci aj dievčatá; stredoškoláci, vysokoškoláci, pracujúci a dokonca aj zástupkyňa staršej generácie, niekoľko rehoľných sestier. Hendikepovaných spolupútnikov sme so sebou nemali, ale vyčíňajúca angína sa postarala aj o prítomnosti Cirkvi trpiacej. Všetky radosti aj starosti s nami prežívalo niekoľko kňazov, ktorí sa starali nielen o organizáciu podujatia a náš duchovný rast, ale aj o operatívne zásobovanie našich rodičov novinkami a aktualitami. Cestovali s nami totiž dvaja kňazi-reportéri, takže spravodajstvo TK KBS a Katolíckych novín mi teraz spoľahlivo nahrádza cestovný denník.

Valencia historická

1,5-miliónová Valencia je síce len tretím najväčším španielskym mestom, ale v porovnaním s Madridom má o tisícročie dlhšiu históriu. Založili ju v 2. stor. p.n.l. Rimania a postupne sa v nej vystriedali mnohé etniká a snáď všetky architektonické a umelecké slohy, z ktorých každý v nej zanechal svoju stopu. Medzi najvzácnejšie pamiatky patrí pôvodne vizigótska katedrála, ktorá uchováva vzácnu relikviu: drevený kalich, ktorý Valenčania považujú za legendárny Svätý grál. V meste sme však rovnako mohli vidieť aj gotické, barokové a moderné budovy.

Asi 20 km od Valencie leží ďalšie rímske mestečko Sagunto, ktoré v r. 219 p.n.l. dobyl kartáginský vojvodca Hannibal. Táto udalosť sa stala príčinou 2. púnskej vojny, pri ktorej Púni legendárne prekročili Alpy a ocitli sa priamo „ante portas" starovekého Ríma. Žiaľ, 4 dni boli na toto všetko trochu primálo, takže návštevu Sagunta si musím nechať nabudúce.

Valencia moderná

Už v Barcelone sme si uvedomili, že Španielsko je krajinou modernej architektúry a pozoruhodných urbanistických riešení. Valencia za svojou väčšou sestrou ani v tomto smere nijako nezaostáva, ba podľa môjho názoru ju ešte predčí. K najzaujímavejším objektom súčasnej Valencie patrí komplex piatich futuristických budov s názvom La Ciudad de las Artes y de las Ciencias (Mesto umenia a vedy).

Palác umenia kráľovnej Sofie a Hemisféric (IMAX kino)

Prekvapila ma informácia, že v tejto krásnej, monumentálnej architektúre, postavenej v takmer dubajskom štýle, nesídlia banky a veľké firmy, od ktorých by bolo prijateľné očakávať takúto investíciu nielen do účelnosti, ale najmä do dizajnu budov. Areál pozostáva z interaktívneho vedeckého múzea, paláca umenia a kultúry, IMAX kina, obrovskej arény, v ktorej sa konajú napr. veľké tenisové zápasy, a najväčšieho oceanária v Európe. Najmä táto atrakcia; desiatky akvárií so živočíchmi zo všetkých kontinentov a delfínia šou, sú skutočným lákadlom pre turistov z celého sveta. Návštevníci sú kvôli nemu ochotní zaplatiť nemalé vstupné, z ktorého nejestvuje veľa výnimiek. Dokonca ani my, ktorí sme do väčšiny štátnych múzeí mali vstup voľný, sme sa takmer 20-eurovému poplatku nevyhli. Treba však povedať, že oceanárium skutočne stálo za to.

Delfínia šou

Rovnako zaujímavá bola návšteva IMAX kina, najmä príjemná hudba, upokojujúci pohľad na dokumentárny film o Hubblovom teleskope a nesmierne pohodlné sedadlá, z ktorých sme po trištvrtehodine vstávali s mierne previnilým pocitom, že takú drahú poobedňajšiu siestu sme ešte v živote neabsolvovali. Keď sme však zistili, že táto „spavá nemoc", zapríčinená značným spánkovým deficitom z predchádzajúcich dní a príjemným prostredím, nás postihla kolektívne, smiechu nebolo konca-kraja a zamestnanci kina z nás zrejme mali poriadny zážitok! Nuž čo, o Hubblovom teleskope si prečítame na wikipédii a teraz poďme - oddýchnutí - ďalej spoznávať krásy Valencie.

Celý komplex sa nachádza v ústí bývalého koryta rieky Turia do mora. V r. 1957 po ničivých záplavách tok rieky presmerovali mimo mesta a prázdne koryto tiahnuce sa veľkým oblúkom cez celé mesto premenili na 10 kilometrov dlhý pás parkov, športovísk, fontán a cyklotrás.

P1100358.JPG

Tento fantastický a vo svete zrejme ojedinelý nápad tak Valencii zabezpečuje dostatok zelene a oddychových zón ľahko dostupných z ktorejkoľvek časti mesta. Spolu s fungujúcim systémom verejnej dopravy (najmä metro/električky), v porovnaní s Barcelonou až nápadnou čistotou a najmä výbornými plážami Playa de Cabanyal a Playa de Malvarossa robí z Valencie krásne mesto, do ktorého by som sa rada vybrala aj na dovolenku.

Typická Valencia

Jednou z neprehliadnuteľných španielskych špecialít, vo Valencii prítomných rovnako ako všade, kadiaľ sme prechádzali, sú občasné korytá riek. Nemám teraz na mysli spomínané úmyselne preložené koryto rieky Turia, ale bežné - vydláždené, premostené, niekoľko desiatok metrov široké - korytá, ktoré sú v tomto ročnom období úplne vyschnuté. Pre Slováka, navyknutého na potôčik pomaly v každej brázde, je to zvláštny pohľad.

Ďalšou zaujímavosťou sú benzínové pumpy. Veľké benzínky, na aké sme zvyknutí, sme videli len na diaľniciach. Priamo v mestách sa nachádzajú miniatúrne - spravidla samoobslužné - čerpadlá, postavené kdekoľvek: pred obchodíkom, na parkovisku, alebo hoci aj - pod stromom :-).

P1100310.JPG

Tieto pumpy však človek ocení najmä v nedeľu či počas sviatku, kedy sú ostatné obchody v Španielsku zatvorené. Toto pravidlo sa skutočne dodržiava; keď sme ho pred odchodom z Madridu podcenili a nechali si nákup jedla na nedeľný večer pred odchodom, mali sme vážne problémy. Jediný otvorený supermarket, ktorý sme našli na veľkej železničnej stanici Principe Pio, si na otváracích hodinách „24/7" vybudoval celú reklamu.

Samozrejme, že sme sa zaujímali aj o španielsku gastronómiu. Potravinové balíčky, ktoré sme dostávali od organizátorov, pozostávali prevažne z tuniakových šalátov a salámových bagiet, od ktorých si ... ehm ... istý čas po návrate domov určite dáme dobrovoľný pôst. V nedeľu nás však Valenčania prekvapili pozvaním na tradičné miestne jedlo Paella Valenciana.

Zážitkom bolo nielen samotné jedlo, ale aj spôsob, akým miestni pod holým nebom v rozsiahlych priestoroch Jardines de Turia v neuveriteľne rýchlom čase pripravili a rozdali niekoľko tisíc porcií paelly. Paella veľmi pripomína naše rizoto; jej základom je ryža a špeciálna zmes korenín. Ostatné prísady závisia od vkusu a chuti kuchára a momentálneho stavu chladničky, bežne sa do paelly dávajú morské plody, mäso, rôzne druhy zeleniny, dokonca existuje aj paella negra, ktorá je načierno sfarbená farbivom zo sépie. „Naša" paella však bola celkom civilizovaná - a veľmi chutná. Obsahovala kuracie mäso, fazuľkové struky, mrkvu a inú zeleninu. Druhou špecialitou, ktorou nás vo Valencii ponúkli, bola horchata, typický nealkoholický osviežujúci nápoj zvláštnej sladkastej chuti na báze orieškov, mandlí, jačmeňa alebo ryže. Ako pokus o čiastočnú inkulturáciu to nebolo zlé, ale paella nám chutila viac :-).

P1100477.JPG

Spoločenstvo

Posledným dňom nášho pobytu vo Valencii bol pondelok 15. august. Sviatok Nanebovzatia Panny Márie je v Španielsku dňom pracovného pokoja. Aj preto bol miestny farský kostol, v ktorom sme slávili omšu tak, ako každý deň, oveľa viac zaplnený domácimi obyvateľmi.

Táto spoločná slovensko-španielska omša síce nebola našou oficiálnou rozlúčkou s Valenciou; tú sme absolvovali už predchádzajúci deň spolu s ostatnými pútnikmi z celého sveta; ale bola pre nás o to osobnejšia. Španieli prišli do svojho neveľkého kostolíka, nezvyčajne plného mladých ľudí z cudzej krajiny, počúvali slovenské pesničky a špeciálnu homíliu slovenského pátra v španielčine - pre nich - a tešili sa. My sme takto ďakovali Španielsku a Španielom, a zároveň sme ďakovali za nich; za ich pohostinnosť, srdečnosť a prijatie. Záverečná pieseň v španielčine a typické slovenské darčeky - predovšetkým hokejový dres, hoci hodnotu tohto daru bolo Španielom potrebné trošku vysvetliť :-) - boli poslednou tehličkou pri stavbe tohto nehmotného, no veľmi reálneho mosta. Do Valencie už možno nikdy neprídeme, miestnych obyvateľov pravdepodobne vidíme naposledy, no priateľské puto, spoločné zážitky a vzájomné priania šťastia, radosti a požehnania, určite zostanú. Slovensko a Španielsko, Trnava a Valencia, náš autobus a ich farnosť - sa stali rodinou.

P1100470.JPG

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?