JMJ 2011 - Madrid

Autor: marta borovska | 9.9.2011 o 9:49 | (upravené 9.9.2011 o 11:22) Karma článku: 5,38 | Prečítané:  1082x

Vyzeráme trochu ako oceľové pilinky, keď sa dostanú k magnetu. Nejaká zvláštna sila nás zo všetkých kútov Španielska ťahá do Madridu. Začína sa posledná fáza Svetových dní mládeže 2011, ktorá je naplnením, zavŕšením, cieľom aj zmyslom všetkých predchádzajúcich aktivít. Od príjemného mora sa presúvame do horúceho a suchého vnútrozemia, aby sme sa na pár dní stali súčasťou zvláštneho organizmu, ktorý si španielsku metropolu úplne podmaní.

Jeden deň v Madride

Vstávame do ďalšieho horúceho madridského dňa. Už o siedmej nás zobudilo svetlo reflektorov v našom prechodnom domove - squashovej hale v športovom areáli La Elipa. Spolu s ďalšími 300 Slovenkami a Taliankami si umývame zuby, balíme ruksaky, od dobrovoľníčok si berieme obligátne raňajky - croissant a kakao - a vydávame sa na metro. Telocvičňa bude až do neskorého večera zatvorená, celý deň strávime v meste.

Cestou k chlapcom, ubytovaným na strednej škole cez ulicu, míňame miestnu rómsku komunitu. Temperamentné deti po nás pokrikujú Halo i Hola, no tu ich konverzačné schopnosti končia. Vlastne aj naše, tak sa na seba aspoň usmievame.

Dopoludnie strávime v „slovenskom" kostole Santa Maria de la Merced, ktorý je spolu s chrámom Santa Ana y Esperanza prechodným domovom troch tisícok Slovákov v Madride. Každý národ má takto pridelené priestory na dopoludňajšie katechézy a omše, ktoré vedú biskupi z jednotlivých krajín. Témy aj štruktúra programu je pre všetkých rovnaká. Desiatky národov a národností, najrozličnejšie jazyky, diametrálne odlišné životné podmienky, a predsa v mnohom rovnaký pohľad na svet a život.

Ak je pre tieto dni v Madride niečo skutočne typické, je to teplo a nepohodlie. Ortuť teplomeru sa každodenne šplhá cez 35°C a každý člen výpravy, ktorý má aspoň trochu do činenia so zdravovedou - sestry, lekári, dokonca aj veterinár - , do nás neustále leje litre a litre vody. Aj počas katechéz sme ocenili obsah balíčku pútnika, ktorý okrem suvenírov a tlačovín obsahoval klobúčik a mimoriadne užitočný vejár. Ten síce nevyriešil zásadné problémy s počtom ľudí a potrebným množstvom kyslíka, ale aspoň pomáhal premiestňovať stojatý vzduch z jednej strany miestnosti na druhú.

Ja jem, aj ty ješ, aj on je...

Okolo obeda spoločný program končí a hlási sa potreba duševnú potravu doplniť telesnou. Sústredene študujeme pridelenú mapku, hľadáme ten správny gastrolístok a snažíme sa vymyslieť dokonalú stratégiu. Akt zháňania obeda - a rovnako večere - v konkurencii stoviek tisíc rovnako hladných predátorov by totiž pokojne mohol byť predmetom pre zaujímavú antropologickú štúdiu. Tu sa prejavia najjemnejšie odtienky charakteru každého ľudského jedinca, gastronomické a biochemické preferencie, miera hladu, jeho redukcia pravidlom o láske k blížnemu a ďalšie nezanedbateľné parametre. Do siete stravovacích zariadení, v ktorých je možné zameniť špeciálne emitované stravné lístky za „Menu del Peregrino", je totiž zapojených okolo 2000 prevádzok najrozličnejšieho druhu - od celosvetových fast-foodových reťazcov, cez jedálne v obchodných centrách, pizzerie, reštaurácie s miestnymi špecialitami, až po 3- a viachviezdičkové hotely, o ktorých sa však - samozrejme - nie je ľahké dozvedieť. V prvý deň sme si dostatočne užili hodinovú tlačenicu na Plaza Espaňa kvôli sendvičom, ktoré nám napokon vôbec nechutili. Potom sme už boli múdrejší; metrolístok platil na neobmedzený počet jázd a menu na predmestí chutilo rovnako dobre ako na hlavnej ulici. Čašníci počas tohto týždňa letia dolu nosom, ale ich zamestnávatelia a španielsky minister financií si môžu mädliť ruky. Podľa tlačových správ sa počas svetových dní v Madride predalo okolo šesť miliónov porcií menu. Rovnaký úspech mali týždňové turistické lístky na metro. V dovolenkovom auguste sa ich v porovnaní s vlaňajšími sedemsto predalo tento rok asi šesťsto tisíc. Španielsku organizáciu podujatia viacerí označili za nie najlepšie zvládnutú, avšak originálne nápady, ktoré sa predsa len objavili, už potom stáli za to. Systém stravovania bol rozhodne jedným z nich!

Nielen z chleba žije človek...

Duch aj telo sú sýte, čo teraz? Oficiálny program pokračuje až podvečer, tak hor sa do mesta!

Najrozumnejšie by bolo podľa vzoru miestnych prečkať poludňajšie 30+ teploty pri fontáne v parku, hrajúc karty, oblievajúc sa vodou z všadeprítomných hydrantov či dospávajúc predchádzajúcu krátku noc. Ostatne, niekoľkokrát sme to aj urobili.

P1100554.JPG

Do Madridu sme však neprišli oddychovať. Mesto a organizátori ponúkli toľko možností  na spoznávanie miestnej histórie, kultúry, umenia a architektúry, že by bolo snáď hriechom nevyužiť to. Najväčším lákadlom boli špeciálne výstavy, upravené otváracie hodiny a predovšetkým voľné vstupy do kráľovského zámku a katedrály Santa Maria de la Almudena, interaktívneho vedecko-technického múzea, svetoznámych galérií klasického umenia Museo del Prado a moderného umenia Museo Sofia Reina. Byť v Madride a nevidieť najznámejšie diela Velasqueza, Tiziana, Rubensa, El Greca, Rafaela, Picassa, Dalího, Goyu?! Zaujímavosťou je, že obrazy posledne menovaného sa nachádzajú v oboch galériách, čo snáď najlepšie charakterizuje jeho tvorbu. Už dávno madridské múzeá a galérie tak nepraskali vo švíkoch, plné teenagerov, ako v týchto dňoch.

P1100567.JPG

Ďalšou z alternatív, kde stráviť horúce popoludnie, je množstvo hudobných a kultúrnych podujatí po celom meste, predovšetkým v početných parkoch. Koncerty, divadelné predstavenia, prezentácie tradičných národných kultúr - ponuka je až príliš pestrá. Vlastne sme radi, že sa k nám vinou organizátorov brožúrka s kompletným kultúrnym programom nedostala. Aspoň nám nie je ľúto, o čo všetko prichádzame. Svetové „dni" mládeže by sme hneď premenovali aspoň na svetové „týždne".

Jedným z miest, ktoré umožnili konanie koncertov priamo na zelenej ploche, je slávny Estadio Santiago Bernabeu, štadión kráľovského Realu Madrid. Slovenská vlajka teda na chvíľu veje v jeho hľadisku a aj menej nadšení futbaloví fanúšikovia s bázňou hľadia na trávnik, po ktorom denne behajú tie najväčšie futbalové hviezdy sveta. Teraz sa na ňom koná gospelový koncert. Na tribúne sa fotíme so spolupútnikmi z Egypta, využívame chvíľkovú nepozornosť poriadkovej služby a dotýkame sa priamo zelenej trávy, na chvíľu sa zastavujeme v jednom z VIP boxov, v ktorom sa nachádza kaplnka.

P1100504.JPG

Večer v Madride

Okolo ôsmej začína pofukovať vetrík a vzduch sa konečne stáva ako-tak dýchateľným. Organizátori to vedia, a preto sú všetky spoločné body programu konajúce sa v meste - utorková uvítacia omša, štvrtkové privítanie pápeža aj piatková krížová cesta - naplánované na večerné hodiny. Ich centrom je Plaza de la Cibeles s monumentálnou budovou radnice; krásne miesto, ale kapacitne na takéto podujatie neveľmi vyhovujúce. Sprievodným javom všetkých týchto slávení je teda tlačenica a veľká vzdialenosť od pódia. Len malé percento pútnikov má šťastie, že vidí na tribúnu priamo; ostatní sa musia uspokojiť s veľkoplošnými obrazovkami. Okolité zastávky metra po skončení liturgie napriek snahe zamestnancov nápor pútnikov nezvládajú. Je náročné dostať sa do svojej štvrte, nájsť večeru a stihnúť načas prísť na ubytovanie, ktoré sa o polnoci nekompromisne zatvára.

Hľadím na mladých okolo seba. Pre mňa sú toto prvé svetové dni, ale pre mnohých sa už stali tradíciou. Účastníci SDM v Sydney, Kolíne, Toronte, Ríme, Paríži, ba dokonca aj v Manille a Czenstochovej: stoja alebo sedia, snažia sa na rádiu naladiť preklad príhovoru v angličtine a počúvajú. Prečo neodchádzajú? Prečo sa neotočili ešte na stanici metra, vidiac, čo ich čaká? Prečo prichádzajú na svetové dni znova a znova?

P1100530.JPG

Cuatro Vientos

Vojenské letisko na okraji Madridu je dejiskom vyvrcholenia celých Svetových dní mládeže. Bude sa tu konať večerná vigília - spoločné modlitby a bdenie - a nedeľná slávnostná omša, po ktorej sv. otec rozošle mladých do celého sveta, šíriť posolstvo života, radosti a nádeje. Všetko, čo sme doteraz zažili, bolo prípravou na tieto dva dni.

Netreba veľa skúseností na to, aby sme si uvedomili, že už prvý bod sobotného programu - transport na letisko - bude veľmi náročný. Organizátori navrhli špeciálnu Green Line, 7-kilometrovú pešiu trasu cez parky a iné trávnaté plochy mimo dopravných komunikácií.  Zamestnanci madridského metra uzavreli najbližšie stanice a snažili sa počet cestujúcich regulovať už na vzdialených zastávkach. Napriek tomu sa ani naša nerozlučná štvorčlenná skupinka nedostala do toho istého vlaku. Cestovali sme teda so sestrou samé dve asi hodinu v spoločnosti veselých a hlučných Talianov, ktorí si krátili čas spevom a skandovaním, podľa ktorého boli ľahko identifikovateľní kdekoľvek v meste. „Benedetto" a „Viva il Papa" postupne prešlo do „Viva Italia" a napokon do „Viva Lionel Messi". Po pársekundovej snahe pochopiť tento zaujímavý myšlienkový pochod mohol nasledovať iba úsmev. Stereotypy mladým nič nehovoria. Podobne zábavnú - ale aj dojemnú - situáciu sme zažili vo Valencii pri spoločnom obede v parku, kde veľká skupina Maďarov s vlajkami vyvolávala svoj prídel paelly hlasným Hun-ga-ria, Hun-ga-ria. My sme im nezostali nič dlžní rovnako intenzívnym Slo-va-kia, Slo-va-kia. Potom sa však pridala stredoeurópskych pomerov neznalá Bra-zí-lia, I-ta-lia, a napokon sme s nimi aj s Maďarmi po bratsky vykrikovali mená všetkých vlajok, ktoré sa mihli v okolí. Trochu mi to pripomínalo silné emócie pri sledovaní majstrovstiev v hokeji, ale ozaj len trochu. Tu sme ako Slováci, Španieli, Rusi, Američania, Japonci, ale zároveň sme všetci jedno.

Po vystúpení z metra sme sa konečne zhlboka nadychujeme, narýchlo orientujeme a vydávame sa na cestu k letisku. Potravinové balíčky aj príslušné sektory nachádzame celkom ľahko; keďže prichádzame ešte predpoludním, ako-tak sa každému ujdú aj dva metre štvorcové na jeho karimatku. Tí, čo prichádzajú po nás, to už majú horšie. Treba povedať, že kapacitu sektorov organizátori značne precenili. Španieli možno vedia spať postojačky, čo je obdivuhodné, my ostatní sme s tým však máme značné problémy.

P1100597.JPG

Teplota na letisku podľa slov moderátora dosahuje 43°C. V duchu jasáme nad skvelým nápadom kúpiť si v hypermarkete lacný plážový slnečník a spolu s ostatnými vyzeráme hasičské polievacie auto. Počas popoludňajšieho programu sa obloha začína zaťahovať mrakmi. Tešíme sa tieňu a konečne aj miernemu vetríku. Len tí, čo španielsku klímu poznajú lepšie, vraštia čelo. V Madride mesiac a pol nepršalo, a tu o mrakoch neplatí „príde-odíde".

Ako sme sa neskôr dozvedeli, reakciou na otázku rímskeho člena organizačného tímu na krízový scenár v prípade búrky bolo pokrčenie plecami a odpoveď: „Ehm, ... v Madride koncom augusta nezvykne pršať." Španielsky prístup, možno aj prírodné pravidlo, ktoré ale práve dnes bude potvrdené výnimkou.

P1100592.JPG

O ôsmej prichádza na letisko sv. otec. Obloha je už poriadne zatiahnutá. Ja ešte stále verím, že pršať nebude. Na úvod viacerí mladí prinášajú na pódium jednoduchý drevený kríž, putovný symbol SDM, ktorý za posledné tri roky precestoval takmer celý svet. V zastúpení mladých všetkých krajín kladú pápežovi otázky, ktoré ich trápia. Odpovede si ale budeme musieť prečítať na internete. V tejto chvíli totiž zakrývame batohy a spacáky igelitom a vypíname mobily. Oblohu križujú zlovestné blesky. Uvažujeme, čo spraviť. Máme tu prečkať celú noc. Odísť? Kam? Napokon, takmer 2 milióny ľudí sa nedá nikam schovať ani evakuovať.

Presne cez evanjelium začína pršať. Málokto sa dokáže sústrediť na to, čo sa deje na pódiu. Na obrazovke vidíme, že rovnako ako my moknú kardináli a biskupi. Neodchádzajú. Keď vydržia oni, vydržíme aj my, hovoríme si. Silný závan vetra zhadzuje sv. otcovi solideo. Ani on neodchádza.
Mraky a vietor vyzerajú dostatočne hrozivo. Okolité tváre pod pršiplášťami však hovoria: Ty si utíšil búrku, Ty si mocnejší ako víchrica; postaraj sa o nás!
Aj pápežova tvár to hovorí.

„Esto es la juentud del papa!" („Toto je pápežova mládež"), začína sa ozývať letiskom, ktorého názov Cuatro Vientos (Štyri vetry) je nám v tejto chvíli úplne jasný. A neuveriteľné: hrôzostrašne vyzerajúci dážď po desiatich minútach prestáva. Stále sa blýska, stále je zamračené, ale lejak, ktorý poriadne vystrašil aj našich rodičov, vzdialených tisíce kilometrov, ustal. Teraz mi už po tvári netečú len dažďové kvapky.

Až ráno sa dozvedáme, že jediná vec, ktorú búrka vážne poškodila, bol stan so státisícmi hostií pripravených na nedeľnú omšu. No, nebolo to celkom s kostolným poriadkom!

Svätý otec, strapatý a bez solidea, pokračuje vo vigílii. Nasleduje eucharistická adorácia. Stojíme či kľačíme na mokrých karimatkách, niekde vpredu skôr tušíme než vidíme monštranciu, ale sme tak akosi zvláštne šťastní. Zábery absolútneho ticha, ktoré na niekoľko minút zavládlo nad madridským letiskom, sú jednými z najvýstižnejších z celého podujatia.

P1100600.JPG

Ráno sa budíme do slnečného dňa. Všade navôkol ľudia vyliezajú zo spacákov prikrytých igelitmi, vyzliekajú zo seba vrstvy nočného oblečenia a rozmýšľajú, čo by si dali na raňajky. Po karimatke mi práve prebehla myš, no ráno je také krásne, obloha taká modrá a všade taký pokoj, že sa mi nedá neusmievať. Nervozita, hnev, znechutenie akosi prešli a dnes ráno mám takú dobrú náladu, až sa na mňa kamarátka díva so začudovaným pohľadom.

Ešte ma čaká omša s pápežom, presun na ubytovanie, tlačenica, krádež dokladov, vybavovanie nových, nekonečná cesta domov; no toto je pocit, ktorý si chcem odniesť so sebou. Všetko bolo celkom iné, ako som si predstavovala, ale stálo to za to!
Apropo, myslím, že toto pravidlo neplatí len na výletoch. Cesta býva ťažká, sú na nej mnohé prekážky, sklamania, problémy. Bez cesty by sme sa však nikam nedostali. Najpodstatnejšie je to, že hocako ťažká cesta - ak má správny smer - sa vždy končí happy-endom.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?